Hoci sa naše kreatívne vzdelávanie v školách v školskom roku 2012/2013 skončilo, prinášame všetkým kreatívcom jeho "voľné" pokračovanie. Na našej stránke si všetci môžete pozrieť videa z kreatívnych hodín a skopírovať materiál, ktorý - ako dúfame - učiteľom ušetrí čas pri hľadaní inšpirácií pre svoje hodiny..
Videa budeme pridávať postupne, posledné do konca septembra 2013.
Linky a materiál nájdete v tomto príspevku, stačí kliknúť na "Viac informácii" - tu hneď vľavo.:-)
Videa budeme pridávať postupne, posledné do konca septembra 2013.
Linky a materiál nájdete v tomto príspevku, stačí kliknúť na "Viac informácii" - tu hneď vľavo.:-)
| Školy v projekte Kreatívna škola (pilotná fáza) | |||
| ŠKOLA | TRIEDA/ROČNÍK | TÉMA | LINK |
| ZŠ J. G. Tajovského v Senci | 7. a 8.ročník | Hry so slovami, tvorba básne | http://www.youtube.com/watch?v=D31cEFc2YQs |
| Gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským, Dunajská ul., Bratislava | III. A | Prozaici, ktorí vstúpili do lit. v 70-tych rokoch 20. storočia: Dušan Dušek - Poloha pri srdci: Zázrak pána Včeličku | http://www.youtube.com/watch?v=5lraYUhzbwY&feature=youtu.be |
| ZŠ WonderSchool, Bilíkova 34, Bratislava | 4.A | Ilustrácia al. práca s ilustráciou (sloh) | http://vimeo.com/72187623 |
| ZŠ Budatínska 61, Bratislava | 8. A, 8. B | Ľudová legenda - Mataj | http://www.youtube.com/watch?v=uMwrDZrkeP4&feature=youtu.be |
| SOŠ elektrotechnická, Rybničná 59, Bratislava | III. ročník | Sofokles - Antigona | http://vimeo.com/73388900 |
Metodický interný materiál:
Metodický
materiál
k
projektu
Kreatívna
škola – pilotná fáza
Mgr.
Daniel Hevier, PhD.
Mgr.
Petra Rusňáková
Správa
o Kreatívnej škole (pilotná fáza)
Ešte v starom
školskom roku (2012/2013) som v rámci projektu občianskeho
združenia STATUS Kreatívna škola – pilotná fáza navštívil
niekoľko škôl rôzneho typu, aby som tam odučil hodinu literárnej
výchovy. Nemal som nijaké arogantné ambície „ukázať to tým
učiteľom, ako sa má vyučovať literatúra“, iba som ich chcel
povzbudiť, inšpirovať, posilniť v ich odhodlaní učiť
zážitkovo, emocionálne, kreatívne. (V tejto chvíli som si
sformuloval slogan „Od zážitku k úžitku“ – teda že sa
dá skĺbiť láska k literatúre s potrebami školskej
praxe.) Bol som si vedomý aj toho, že iné je odučiť „netradičnú“
hodinu jednorazovo, takpovediac sviatočne, a iné je boriť sa
s niekoľkoročnou rutinou a všednosťou.
Začali sme mimo
Bratislavy, v agilnej Základnej škole na Tajovského ulici
v Senci, kde som žiakom 7. a 8. ročníka vysvetľoval
takmer nevysvetliteľné – podstatu poézie. Ukázal som im rôzne
možnosti poézie, od starých mýtov ku kaligramov, od haiku k rapu.
Povzbudzoval som ich, že aj oni môžu byť básnikmi, stačí sa
ponoriť do bohatstva jazyka, do básnických obrazov, ktoré sú
okolo nás, do metafor, ktoré vytvárajú ľudia v dennom
hovorení. Hrali sme sa so slovami, konštruovali z nich nové
významy. Zdôraznil som im, že poézii netreba rozumieť tak ako
novinovej správe, že k poézii patrí aj nezrozumiteľno
a tajomno.
Gymnázium
s vyučovacím jazykom maďarským na Dunajskej v Bratislave
si „objednalo“ tvorbu Dušana Dušeka. Tu som mal výhodu,
pretože Dušan je nielen môj obľúbený autor, ale aj kamarát.
Doniesol som všetky jeho knihy, pretože sa mi zdá dôležité, aby
si študenti hapticky ohmatali knihy, ktoré preberajú. Zistili sme,
že Dušan Dušek každú jednu knihu uvádza najmenej jedným mottom
od iného autora. To signalizuje, že autor je citlivý na dobre
postavené vety, že buduje svoju prózu zdola, od najmenšej
jednotky. Prečítal som im inkriminovanú poviedku Zázrak pána
Včeličku a vyzval ich, aby si zapísali vety, ktoré im
utkveli v ušiach.
Čítanie nahlas som
aplikoval aj v ZŠ Budatínska v Petržalke, kde som žiakom 8.
ročníka vysvetľoval Dobšinského rozprávku Mátaj, hoci oni ju –
podľa mňa diskutabilne – brali v rámci legendy. Čítal som
im ju v pôvodnom, archaickom znení a deti to fascinovalo.
Na záver som im predstavil knihu Černá sanitka, ktorá zhromažďuje
tzv. mestské legendy zo súčasnosti, a tak sme dospeli
k záveru, že legenda nie je mŕtvy žáner minulosti.
Celkom iné možnosti
má súkromná ZŠ WonderSchoole na Bilíkovej ulici v Dúbravke.
Tu sme so štvrtákmi viac kreslili, pretože témou bola práca
s ilustráciou.
Najviac som sa bál
hodiny v čisto chlapčenskej Strednej odbornej škole
elektrotechnickej na Rybničnej ulici vo Vajnoroch. Aj látka bola
pekelne zložitá - Sofoklova Antigona. Samozrejme, musel som si ju
najprv prečítať a zistil som, že ju celkom nelogicky ktosi
vyňal z logiky oidipovskej trilógie, pretože je až na konci
hier o kráľovi Oidipovi. Preto som študentom urobil akýsi
rodokmeň postáv, nakreslil, kto je koho syn, brat, švagor, a tým
som si aj sám ozrejmil vzťahy medzi postavami. Potom som im
nakreslil automapu v čase – zo súčasnosti do antiky. Tak
ako reálna mapa ukazuje jednotlivé mestá, štáty, tak moja
časomapa ukazovala jednotlivé obdobia svetovej drámy od súčasnosti
(Bratislava) po Sofokla (Atény). Pri Budapešti bol Beckett, ďalej
Moliére, Shakespeare, potom boli celé stovky kilometrov pusté, až
kým sme dorazili do starého Grécka. Najsilnejším zážitkom bolo
však spoločné deklamovanie pasáže zboru, keď si mladí muži
celkom ochotne nasadili masky, ktoré som im doma vyrobil. Pri ich
mužných hlasoch nám všetkým naskakovali zimomriavky. Takto si
študenti mohli sprítomniť účinok, aký malo dramatické slovo
v antických predstaveniach.
Po každej hodine,
na ktorej boli prítomní aj pedagógovia vyučujúci tento predmet,
sme sa neformálne pozhovárali o tom, čo im moja hodina dala,
ale aj o tom, čo by sme im my, spisovatelia, vydavatelia mohli
poskytnúť, aby hodiny literatúry boli živšie, radostnejšie
a efektívnejšie. Rovnako sa k hodine mohli vyjadriť
študenti, ktorí v anonymných dotazníkoch zhodnotili prínos
takejto formy vyučovania.
Dôležité je aj
to, že ostávame so všetkými v kontakte, že by sme chceli
ďalej systematicky spolupracovať, po čase navštíviť školy opäť
a zapájať ich do ďalších projektov občianskeho združenia
STATUS.
Tešilo ma, že som
na všetkých školách stretol nadšených pedagógov, osvietených
riaditeľov, ktorí podporujú svojich kolegov, deti i mladých
ľudí, ktorí sú napodiv oveľa lepší a aktívnejší ako správy
o nich.
A mňa táto
misia posilnila v poznaní, že má význam udržiavať tesný
kontakt so školou, že práve my, spisovatelia, sme
najprirodzenejšími spojencami pedagógov a je našou
povinnosťou pomáhať im svojimi prostriedkami v ich poslaní.
Daniel Hevier
1.
hodina – ZŠ J. G. Tajovského, Tajovského 1, Senec
Vyučujúci:
Mgr. Daniel Hevier, PhD.
Dátum:
3. 6. 2013
Škola:
ZŠ J. G. Tajovského,
Tajovského 1, Senec
Cieľová
skupina: žiaci 7. a 8.
ročníkov, pedagógovia predmetu slovenský jazyk a literatúra
Predmet:
slovenský jazyk a literatúra
Zložka:
literárna
Téma:
Hry so slovami, tvorba básne
Ciele
vyučovacej hodiny: vzdelávacie
- zážitkovou formou dať žiakom precítiť emocionálny účinok básne
- nechať žiakov pokúsiť sa o vlastnú definíciu poézie a jej druhov
- pomôcť žiakom zažiť a vycítiť rytmus
- pomôcť žiakom osvojiť si, že každá báseň sa skladá z jednotlivých veršov a detailne pracovať s jednotlivými slovami
- umožniť žiakom vyskúšať si vytvorenie vlastnej tvorby pomocou pripravenej schémy
Typ
vyučovacej hodiny: kombinovaná
hodina (motivačná h., výkladová h., h. osvojovania si nových
vedomostí)
Organizačná
forma: skupinová, individuálna
Vyučovacie
metódy: motivačné
rozprávanie, motivačný rozhovor, motivačná demonštrácia (bubny
na prezentáciu rytmu básne), rozhovor, dramatizácia, domáca
úloha, opakovanie
– fixácia učiva
Medzipredmetové
vzťahy: hudobná výchova
Učebné
pomôcky: slovníky, pracovný
list s predpísanou časťou básne, ústrižky s citátmi, bubon
PRIEBEH
HODINY:
motivácia:
predstavenie projektu, uvedenie
do témy
expozícia:
žiaci majú skúsiť povedať
svoju definíciu básne, ako pomôcku mali nastrihané papieriky s
definíciami básne od rôznych autorov – vyberal si ich z klobúka,
potom nasledovalo čítanie týchto definícii (keďže žiaci nemali
žiadnu vlastnú). Prečítanie ešte iných citátov, ktoré neboli
z klobúka vytiahnuté.
Žiaci
boli vyzvaní, aby vyjadrili vlastnými slovami, pocitmi, čo je pre
nich báseň – či čítajú básne, či ich píšu, či je to pre
nich iba učivo – príjemné, nepríjemné... Kto nemá rád básne?
Kto miluje básne?
čítanie
básní (ktoré nie sú v učebnici) D. Hevierom – ako príklady na
to, čo je báseň, diskusia o nich, o pocitoch, ktoré v žiakoch
vyvolali (napr. od Ľ. Feldeka O očiach, uvedenie neformálnych
informácií o tejto básni – Ľ. Feldek má jedno oko sklenené,
preto vie, že sa oko dá vypichnúť, autorom tejto básne je
vlastne jeho syn, napísal ju, keď bol ešte štvorročný chlapec)
písanie
básne žiakmi – žiaci sa rozdelia do skupín a na papieroch majú
doplniť do štyroch veršov už začatú báseň, môže sa to
rýmovať, nemusí, časový limit 2 min., prednes napísaného pred
tabuľou. Diskusia o básni, ktorá sa žiakom najviac páčila, aký
pocit mali žiaci, keď báseň písali
rytmus
– bubnovanie básne, zažiť a vycítiť rytmus
uvedomiť
si, že každá báseň sa skladá z veršov
voľný
a viazaný verš
rým –
môže a nemusí v básni byť
cudzie
slovo: free v preklade znamená voľný – takto vznikne frivoľný;
nasleduje vysvetlenie, čo to znamená
spoločné
čítanie: Das Grose Lalula
domáca
úloha: preložiť Das geose Lalula do vlastného jazyka
Čas:
(celkový čas, či približný čas jednotlivých fáz)
Činnosť
učiteľa: (percentuálny podiel) Činnosť žiakov:
(percentuálny podiel)
2.
hodina – Súkromná ZŠ Wonderschool, Bilíkova 34, Bratislava
Vyučujúci:
Mgr. Daniel Hevier, PhD.
Dátum:
6. 6. 2013
Škola:
Súkromná ZŠ Wonderschool,
Bilíkova 34, Bratislava
Cieľová
skupina: žiaci 4.
A, pedagógovia 1. stupňa
Predmet:
slovenský jazyk a literatúra
Zložka:
jazyková (sloh)
Téma:
Ilustrácia, práca s
ilustráciou
Ciele
vyučovacej hodiny: vzdelávacie
- priblížiť žiakom základné pojmy – ilustrácia (ilustrátor, autorský štýl, autorské práva...)
- priblížiť žiakom základné pojmy – kniha (obálka, predsádka, titulný list, tiraž)
- priblížiť žiakom rôzne ilustrátorske spracovanie rovnakej knihy (Alica v krajne zázrakov)
- ukázať žiakom, že aj spisovateľ si môže sám ilustrovať knihu (D. Hevier)
- priblížiť žiakom rôzne cesty ilustrovania knihy – ilustrácie k textu, text k ilustráciám
- nechať žiakov vo dvojiciach tvoriť ilustráciu – vopred pripravené štýly (dokresliť existujúci obrázok, na pokrčenom a potom vystretom papieri nájsť rôzne objekty a ceruzkou ich obtiahnuť, kresliť dvoma rôznymi farebnými ceruzkami čiary, oblúky a pod. na jeden spoločný výkres)
Typ
vyučovacej hodiny: zmiešaná
(výkladová, motivačná)
Organizačná forma: skupinová,
frontálna
Vyučovacie
metódy: motivačné
rozprávanie, motivačná demonštrácia, motivačné povzbudenie,
pochvala a povzbudenie, opis, demonštračná metóda, samostatná
práca s ilustráciou
Medzipredmetové
vzťahy: výtvarná výchova
Učebné
pomôcky: ukážky ilustrácií,
ilustrované knihy, obrázky,
ktoré mali žiaci dokresliť, papier, farbičky, magnetická tabuľa
na pripevnenie a prezentáciu prác
PRIEBEH
HODINY:
motivácia:
ako čítať knihy - čítanie
knihy s ceruzkou a podčiarkovanie (podčiarkovanie „čitátov“)
expozícia:
tiráž – čo je to tiráž, oboznámenie s pojmom na konkrétnom
príklade v knihe; čo býva v tiráži uvedené: ilustrátor a
grafický úpravca (designer); copy right – ochranná známka, čo
sú autorské práva
autorský štýl – štýl autora (spisovateľa, maliara...),
ktorý vieme rozoznať, každý dobrý autor má svoj autorský štýl
porovnanie dvoch rôznych vydaní Alice v krajine zázrakov
(slovenské a české vydanie) s porovnávaním rozdielnych ilustácií
ilustrácie vznikajú k napísanému textu, ale niekedy, veľmi
zriedka, vzniká text k ilustráciám – momentálne autor takto
tvorí jednu knihu na základe obrázkou Svetozára Mydlu
predstavenie knihy Krajina Agord – kniha, ktorú si
spisovateľ ilustroval sám, ilustračná technika – koláž,
charakteristika tejto techniky spolu s názornými ukážkami,
priblíženie obsahu knihy, spôsob tvorby kapitol – začiatočné
písmená každej kapitoly (strany) – inicály – sú zoradené
podľa abecedy, kniha má teda 24 kapitol (24 napísaných strán),
ktoré sú usporiadané od A po Z
ako vznikli obrázky, kedy a prečo vznikli obrázky – krátky
exkurz do histórie pomocou rozprávania a porovnávania so životom
detí – s tým, kedy začínajú a ako začínajú deti kresliť –
skôr, než vedia písať, už si deti kreslia (potom paralela s
ľudstvom); vývoj písma z kresieb – najskôr obrázkové písmo;
kresby najskôr neboli určené pred deti, ale pre dospelých – v
čase, keď väčšina ľudí nevedela čítať, kresby im mali
priblížiť napr. biblické texty
praktická časť: deti si posadajú do lavíc, utvoria dvojice a
každá dvojica dostane úlohu: 1. dvojica má na jeden papier dvoma
rôznofarebnými farbičkami kresliť rôzne tvary – raz jedna, raz
druha – deti sledujú, čo z tejto činnosti vznikne, aký obrázok,
2. dvojica pokrčí papier, vystrie ho a na ňom potom ceruzkou
obťahuje rôzne tvar, ktoré im niečo pripomínajú, 3. dvojica má
dotvoriť obrázok
otázky detí spisovateľovi
Trvanie
videa: 22:07 min.
3.
hodina – ZŠ Budatínska 61, Bratislava
Vyučujúci:
Mgr. Daniel Hevier, PhD.
Dátum:
10. 6. 2013
Škola:
ZŠ Budatínska 61, Bratislava
Cieľová
skupina: žiaci 8. A, 8. B,
pedagógovia predmetu slovenský jazyk a literatúra
Predmet:
slovenský jazyk a literatúra
Zložka:
literárna
Téma:
Ľudová legenda Mataj
Ciele
vyučovacej hodiny: vzdelávacie
- evokovať zážitok počúvania
- evokovať vývoj jazyka a spôsob rozprávania v staršom jazyku (preto bolo vybrattá ukážka zo starého vydania Dobšinského rozprávok)
- ukázať legendu ako živý útvar, ktorý vzniká aj dnes
- nechať žiakov „okúsiť“ knihy (niekoľko rôznych vydaní Dobšinského kníh, slovník...), aby si žiaci uvedomili, že literatúra nie je niečo abstraktné, že v nej nejde o chiméry, ale o živé knihy, konkrétne osudy, mená atď.
Typ
vyučovacej hodiny: kombinovaná hodina (motivačná, výkladová)
Organizačná
forma: frontálna
Vyučovacie
metódy: motivačné čítanie,
motivačné rozprávanie, motivačný rozhovor, vysvetľovanie,
demonštračná metóda, aktualizácia obsahu učiva, pochvala
Medzipredmetové
vzťahy: dejepis
Učebné
pomôcky: knihy s rozprávakami
P. Dobšinského – rôzne vydania, kniha Čierna sanitka (novodobé
legendy)
PRIEBEH
HODINY:
motivácia:
uvedenie látky, rozoberanie
významu názvu Matajova posteľ, príprava na čítanie a
rozprávanie povesti
expozícia:
čítanie a prerozprávanie
povesti Matajova posteľ z Dobšinského Prostonárodných
slovenských povestí (náročky vybrané vydanie so staršou podobou
slovenského jazyka), popritom rozbor slov – Mataj, z čoho vzniklo
(mátalo ho, staršie slovo, mátoha), cudzích či neznámych slov,
kreslenie na tabuľu (pre lepšiu predstavu žiakov) – napr. ako
asi vyzeralo obydlie Mataja vytvorené z ľudských lebiek. Časť
knihy sa prečíta, pričom sa ťažšie časti pokúsia žiaci
prerozprávať v súčasnom jazyku, časť prerozpráva D. Hevier
(motivácia pre žiakov na dočítanie doma), pričom sa vysvetľujú
okolnosti – aj s názornými ukážkami (napr. ako Mataj kolenačky
a laktiačky nosil vodu v ústach a polieval kyjak zasadený do zeme)
a dochádza k spätnej väzbe, či žiaci všetkému (slovám,
príbehu) rozumejú
otázky
žiakom o príbehu – či sa im páčil, prečo...
ako
vznikli rozprávky – najskôr ako príbehy pre dospelých (neboli
určené pre deti), keď sa ľudia po večeroch stretli a rozprávali
si príbehy, napr., čo zažili. A keďže sa príbehy rozprávali,
nazvali sa rozprávkami. Rozprávka je teda od slova rozprávať.
Keďže sa príbehy rozprávali dookola, tak zakaždým ich ďalší
rozprávači povedali inak, ako predchádzajúci rozprávači.
Dokonca aj jeden rozprávač, keď rozprával, príbehy menil. Až
Pavol Dobšinský tieto rozprávané príbehy zapisoval. Námety a
dej príbehov bol spoločný, hoci sa rozprávali v rôznych kútoch
Slovenska. Dokonca podobný príbeh ako je príbeh o Matajovi poznajú
aj Česi a aj starí Gréci (Prokrustova posteľ – oboznámenie
žiakov s týmto príbehom). Starí spisovatelia nazývali
rozprávkami aj skutočn udalosti
Matajova
posteľ je označovaná ako legenda. Čo je legenda (otázka pre
žiakov). Vysvetlenie slova legenda – aj s jej viacerými
významami. Ako vznikali legendy – prehnané rozprávanie o nejakej
skutočne žijúcej osoby. Rozdiel medzi legendami a rozprávkami –
nájdeme ho v latinčine, slovo legó (ja zbieram, neurčitok je
legére (zbierať, zhromažďovť, kradnúť, prečítať a
predčitovať). Zo slova legére vzniklo slovo legenda
legendy
ako živý literárny žáner, ktorý vzniká aj dnes (čierna
sanitka...)
Trvanie
videa:
4.
hodina – Gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským, Dunajská
13, Bratislava
Vyučujúci: Mgr.
Daniel Hevier, PhD.
Dátum: 13.
6. 2013
Škola: Gymnázium
s vyučovacím jazykom maďarským, Dunajská 13, Bratislava
Cieľová skupina:
III. A, III. B, pedagógovia
predmetu slovenská literatúra
Predmet: slovenský
jazyk a slovenská literatúra
Zložka: literárna
Téma: Dušan
Dušek – Poloha pri srdci: Zázrak pána Včeličku
Ciele vyučovacej
hodiny: vzdelávacie
- predstaviť Dušana Dušeka ako žijúceho autora – ako človeka a staršieho priateľa (suseda, starého otca...)
- priblížiť študentom počúvanie – zvuk Dušekovej vety, príbeh
- na základe jednej poviedky určiť všetky znaky tvorby Dušana Dušeka – lebo o neho sa to dá
Typ vyučovacej
hodiny: kombinovaná hodina (výkladová, motivačná, h.
osvojovania si nových vedomostí)
Organizačná forma:
frontálna, individuálna
Vyučovacie metódy:
motivačné rozprávanie,
motivačná demonštrácia, aktualizácia obsahu učiva,
vysvetľovanie, opkovanie – fixácia učiva
Medzipredmetové
vzťahy: dejepis
Učebné pomôcky:
knihy Dušana Dušeka, svadobný
dar od Dušana Dušeka Danielovi Hevierovi
PRIEBEH
HODINY:
motivácia:
osobné predmety od Dušana
Dušeka, fotky Dušana Dušeka – prezentácia autora ako žijúceho
človeka, priateľa a aj spisovateľa, scénaristu...
prezentácia
vydaných kníh D. Dušeka – študenti si ich potom mohli pozrieť,
píše pre dospelých, detí i mládež
expozícia: tvorba
pre dospelých: 1. píše krátke útvary – poviedky; len v
poslednom čase napísal dlhšie útvary – novely. Jeho poviedky sú
však akýmisi zhustenými románmi
- každú poviedku začína mottom alebo aj viacerými (čítanie môt a ich rozoberanie)
čítanie
poviedky Zázrak pána Včeličku (Kniha poloha pri srdci) –
študenti si majú zapamätať jednu vetu, ktorá ho osloví –
potom diskusia o týchto vetách
- prečítanie mtta tejto knihy: Žijeme v časoch, keď sa
môže stať všetko (autorom je Jules Verne) – diskusia o tomto
motte, autor ním chcel povedať že každá doba je taká, keď sa
môže stať všetko
znaky
tvorby Dušana Dušeka na základe tejto poviedky – D. Dušek je
autorom, u ktorého sa to dá takto určiť: opakovanie (refrén),
fantastické prvky (nie ako fantasy), ale ako tie, ktoré vychádzajú
z bežného života, rodina – rodinný život, (vy)riešenie
problémov, humor – láskavý, humor cez slzy, pointa, zmysel pre
detstvo, rafinovanosť, zmysel pre detail
zaradenie
Dušana Dušeka do generačného kontextu: nepatí medzi tých
autorov, ktorí majú dobrodružný život (ako napr. Jack London,
Ľubo Dobrovoda), je skôr sčítaný autor, ktorý vychádza z
literatúry, kultúry a umenia, vyrastal na amerických spisovateľoch
– Hemingway, Fidzgerald, Faulkner, latinskoamerikých – Borches,
Cortázar, ruských – najmä Čechov, Bunin, zo slovenských
autorov spisovatelia: Pavol Vilikovský; okrem toho mal generačných
súputnikov: Dušan Mitana, Ivan Štrpka, Ivan Laučík – skupina
Osamelí bežci; nasledovníci Dušna Dušeka: Veronika Šikulová
fixácia:
každý študent povie jednu
vetu, prvá, ktorá mu napadne, o tvorbe Dušana Dušeka
Trvanie
videa:
5.
hodina – SOŠ elektrotechnická, Rybničná 59, Bratislava
Vyučujúci:
Mgr. Daniel Hevier, PhD.
Dátum:
13. 6. 2013
Škola:
SOŠ elektrotechnická,
Rybničná 59, Bratislava
Ciešová
skupina: študenti III. MPA,
pedagógovia predmetu slovenský jazyk a literatúra
Predmet:
slovenský jazyk a literatúra
Zložka:
literárna
Téma:
Sofokles: Antigona
Ciele
vyučovacej hodiny: vzdelávacie
Typ
vyučovacej hodiny: kombinovaná hodina (výkladová, motivačná)
Organizačná
forma: frontálna, skupinová
Vyučovacie
metódy: motivačné
rozprávanie, motivačná demonštrácia (geografická mapa –
literárna mapa), pochvala, prednáška, dramatizácia, demonštračná
metóda
Medzipredmetové
vzťahy: dejepis, geografia,
výtvarná výchova
Učebné
pomôcky:mapa – geografická,
„diaľnica v čase" (ručný náčrt), masky podľa vzoru
starovekej gréckej drámy
PRIEBEH
HODINY:
motivácia:
predstavenie geografickej mapa
a mapy dejín „diaľnica v čase“ – na priblíženie času, v
ktorom Sofokles žil a tvoril
expozícia:
obznámenie sa s drámou v
starovekom Grécku
rodinné vzťahy v Antigone (v štýle rodokmeňa) – rozpísané
na tabuli spolu s vysvetlením a charakteristikou jednotlivých osôb
a s prerozprávaním deja
ako dráma vznikla, vyvíjala sa, herci a zbor, rozdané masky,
ktoré si študenti dajú na tvár a zborovo budú recitovať
(deklamovať) pasáž z Antigony z predpripravenej predlohy, pasáž
im bola predtým rytmicky prečítaná – hranie rolí
dialóg z Antigony prednášaný študentmi (bez predchádzajúcej
prípravy) – hranie rolí
diagnostika:
slovné zhodnotenie, zhrnutie
hodiny
Trvanie
videa – vyučovacia hodina: 27:49 min., hodnotenie pedagógov: 8:27
min.
Použitá
literatúra:
Všeobecná
didaktika, študijný text - je spracovaný podľa: Petlák, E.:
Všeobecná didaktika. Bratislava : IRIS, 1997. Spracoval:
PaedDr. Ján Dravecký
PaedDr.
Ján Dravecký, PhD.: Príprava na hodinu – vzor
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára