štvrtok 12. septembra 2013

Projekt Kreatívna škola (pilotná fáza) ukončený

Hoci sa naše kreatívne vzdelávanie v školách v školskom roku 2012/2013 skončilo, prinášame všetkým kreatívcom jeho "voľné" pokračovanie. Na našej stránke si všetci môžete pozrieť videa z kreatívnych hodín a skopírovať materiál, ktorý - ako dúfame - učiteľom ušetrí čas pri hľadaní inšpirácií pre svoje hodiny..
Videa budeme pridávať postupne, posledné do konca septembra 2013.
Linky a materiál nájdete v tomto príspevku, stačí kliknúť na "Viac informácii" - tu hneď vľavo.:-)

Školy v projekte Kreatívna škola (pilotná fáza)
ŠKOLA TRIEDA/ROČNÍK          TÉMA         LINK
ZŠ J. G. Tajovského v Senci 7. a 8.ročník Hry so slovami, tvorba básne http://www.youtube.com/watch?v=D31cEFc2YQs
Gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským, Dunajská ul., Bratislava III. A Prozaici, ktorí vstúpili do lit. v 70-tych rokoch 20. storočia: Dušan Dušek - Poloha pri srdci: Zázrak pána Včeličku http://www.youtube.com/watch?v=5lraYUhzbwY&feature=youtu.be
ZŠ WonderSchool, Bilíkova 34, Bratislava 4.A Ilustrácia al. práca s ilustráciou (sloh)
http://vimeo.com/72187623
ZŠ Budatínska 61, Bratislava 8. A, 8. B Ľudová legenda - Mataj http://www.youtube.com/watch?v=uMwrDZrkeP4&feature=youtu.be
SOŠ elektrotechnická, Rybničná 59, Bratislava III. ročník Sofokles - Antigona http://vimeo.com/73388900

Metodický interný materiál:


Metodický materiál











k projektu

Kreatívna škola – pilotná fáza






















Mgr. Daniel Hevier, PhD.
Mgr. Petra Rusňáková




Správa o Kreatívnej škole (pilotná fáza)

Ešte v starom školskom roku (2012/2013) som v rámci projektu občianskeho združenia STATUS Kreatívna škola – pilotná fáza navštívil niekoľko škôl rôzneho typu, aby som tam odučil hodinu literárnej výchovy. Nemal som nijaké arogantné ambície „ukázať to tým učiteľom, ako sa má vyučovať literatúra“, iba som ich chcel povzbudiť, inšpirovať, posilniť v ich odhodlaní učiť zážitkovo, emocionálne, kreatívne. (V tejto chvíli som si sformuloval slogan „Od zážitku k úžitku“ – teda že sa dá skĺbiť láska k literatúre s potrebami školskej praxe.) Bol som si vedomý aj toho, že iné je odučiť „netradičnú“ hodinu jednorazovo, takpovediac sviatočne, a iné je boriť sa s niekoľkoročnou rutinou a všednosťou.

Začali sme mimo Bratislavy, v agilnej Základnej škole na Tajovského ulici v Senci, kde som žiakom 7. a 8. ročníka vysvetľoval takmer nevysvetliteľné – podstatu poézie. Ukázal som im rôzne možnosti poézie, od starých mýtov ku kaligramov, od haiku k rapu. Povzbudzoval som ich, že aj oni môžu byť básnikmi, stačí sa ponoriť do bohatstva jazyka, do básnických obrazov, ktoré sú okolo nás, do metafor, ktoré vytvárajú ľudia v dennom hovorení. Hrali sme sa so slovami, konštruovali z nich nové významy. Zdôraznil som im, že poézii netreba rozumieť tak ako novinovej správe, že k poézii patrí aj nezrozumiteľno a tajomno.
Gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským na Dunajskej v Bratislave si „objednalo“ tvorbu Dušana Dušeka. Tu som mal výhodu, pretože Dušan je nielen môj obľúbený autor, ale aj kamarát. Doniesol som všetky jeho knihy, pretože sa mi zdá dôležité, aby si študenti hapticky ohmatali knihy, ktoré preberajú. Zistili sme, že Dušan Dušek každú jednu knihu uvádza najmenej jedným mottom od iného autora. To signalizuje, že autor je citlivý na dobre postavené vety, že buduje svoju prózu zdola, od najmenšej jednotky. Prečítal som im inkriminovanú poviedku Zázrak pána Včeličku a vyzval ich, aby si zapísali vety, ktoré im utkveli v ušiach.
Čítanie nahlas som aplikoval aj v ZŠ Budatínska v Petržalke, kde som žiakom 8. ročníka vysvetľoval Dobšinského rozprávku Mátaj, hoci oni ju – podľa mňa diskutabilne – brali v rámci legendy. Čítal som im ju v pôvodnom, archaickom znení a deti to fascinovalo. Na záver som im predstavil knihu Černá sanitka, ktorá zhromažďuje tzv. mestské legendy zo súčasnosti, a tak sme dospeli k záveru, že legenda nie je mŕtvy žáner minulosti.
Celkom iné možnosti má súkromná ZŠ WonderSchoole na Bilíkovej ulici v Dúbravke. Tu sme so štvrtákmi viac kreslili, pretože témou bola práca s ilustráciou.
Najviac som sa bál hodiny v čisto chlapčenskej Strednej odbornej škole elektrotechnickej na Rybničnej ulici vo Vajnoroch. Aj látka bola pekelne zložitá - Sofoklova Antigona. Samozrejme, musel som si ju najprv prečítať a zistil som, že ju celkom nelogicky ktosi vyňal z logiky oidipovskej trilógie, pretože je až na konci hier o kráľovi Oidipovi. Preto som študentom urobil akýsi rodokmeň postáv, nakreslil, kto je koho syn, brat, švagor, a tým som si aj sám ozrejmil vzťahy medzi postavami. Potom som im nakreslil automapu v čase – zo súčasnosti do antiky. Tak ako reálna mapa ukazuje jednotlivé mestá, štáty, tak moja časomapa ukazovala jednotlivé obdobia svetovej drámy od súčasnosti (Bratislava) po Sofokla (Atény). Pri Budapešti bol Beckett, ďalej Moliére, Shakespeare, potom boli celé stovky kilometrov pusté, až kým sme dorazili do starého Grécka. Najsilnejším zážitkom bolo však spoločné deklamovanie pasáže zboru, keď si mladí muži celkom ochotne nasadili masky, ktoré som im doma vyrobil. Pri ich mužných hlasoch nám všetkým naskakovali zimomriavky. Takto si študenti mohli sprítomniť účinok, aký malo dramatické slovo v antických predstaveniach.
Po každej hodine, na ktorej boli prítomní aj pedagógovia vyučujúci tento predmet, sme sa neformálne pozhovárali o tom, čo im moja hodina dala, ale aj o tom, čo by sme im my, spisovatelia, vydavatelia mohli poskytnúť, aby hodiny literatúry boli živšie, radostnejšie a efektívnejšie. Rovnako sa k hodine mohli vyjadriť študenti, ktorí v anonymných dotazníkoch zhodnotili prínos takejto formy vyučovania.
Dôležité je aj to, že ostávame so všetkými v kontakte, že by sme chceli ďalej systematicky spolupracovať, po čase navštíviť školy opäť a zapájať ich do ďalších projektov občianskeho združenia STATUS.
Tešilo ma, že som na všetkých školách stretol nadšených pedagógov, osvietených riaditeľov, ktorí podporujú svojich kolegov, deti i mladých ľudí, ktorí sú napodiv oveľa lepší a aktívnejší ako správy o nich.
A mňa táto misia posilnila v poznaní, že má význam udržiavať tesný kontakt so školou, že práve my, spisovatelia, sme najprirodzenejšími spojencami pedagógov a je našou povinnosťou pomáhať im svojimi prostriedkami v ich poslaní.

Daniel Hevier


1. hodina – ZŠ J. G. Tajovského, Tajovského 1, Senec

Vyučujúci: Mgr. Daniel Hevier, PhD.
Dátum: 3. 6. 2013
Škola: ZŠ J. G. Tajovského, Tajovského 1, Senec
Cieľová skupina: žiaci 7. a 8. ročníkov, pedagógovia predmetu slovenský jazyk a literatúra
Predmet: slovenský jazyk a literatúra
Zložka: literárna

Téma: Hry so slovami, tvorba básne

Ciele vyučovacej hodiny: vzdelávacie
  • zážitkovou formou dať žiakom precítiť emocionálny účinok básne
  • nechať žiakov pokúsiť sa o vlastnú definíciu poézie a jej druhov
  • pomôcť žiakom zažiť a vycítiť rytmus
  • pomôcť žiakom osvojiť si, že každá báseň sa skladá z jednotlivých veršov a detailne pracovať s jednotlivými slovami
  • umožniť žiakom vyskúšať si vytvorenie vlastnej tvorby pomocou pripravenej schémy

Typ vyučovacej hodiny: kombinovaná hodina (motivačná h., výkladová h., h. osvojovania si nových vedomostí)

Organizačná forma: skupinová, individuálna

Vyučovacie metódy: motivačné rozprávanie, motivačný rozhovor, motivačná demonštrácia (bubny na prezentáciu rytmu básne), rozhovor, dramatizácia, domáca úloha, opakovanie – fixácia učiva

Medzipredmetové vzťahy: hudobná výchova

Učebné pomôcky: slovníky, pracovný list s predpísanou časťou básne, ústrižky s citátmi, bubon

PRIEBEH HODINY:
motivácia: predstavenie projektu, uvedenie do témy
expozícia: žiaci majú skúsiť povedať svoju definíciu básne, ako pomôcku mali nastrihané papieriky s definíciami básne od rôznych autorov – vyberal si ich z klobúka, potom nasledovalo čítanie týchto definícii (keďže žiaci nemali žiadnu vlastnú). Prečítanie ešte iných citátov, ktoré neboli z klobúka vytiahnuté.
Žiaci boli vyzvaní, aby vyjadrili vlastnými slovami, pocitmi, čo je pre nich báseň – či čítajú básne, či ich píšu, či je to pre nich iba učivo – príjemné, nepríjemné... Kto nemá rád básne? Kto miluje básne?
čítanie básní (ktoré nie sú v učebnici) D. Hevierom – ako príklady na to, čo je báseň, diskusia o nich, o pocitoch, ktoré v žiakoch vyvolali (napr. od Ľ. Feldeka O očiach, uvedenie neformálnych informácií o tejto básni – Ľ. Feldek má jedno oko sklenené, preto vie, že sa oko dá vypichnúť, autorom tejto básne je vlastne jeho syn, napísal ju, keď bol ešte štvorročný chlapec)
písanie básne žiakmi – žiaci sa rozdelia do skupín a na papieroch majú doplniť do štyroch veršov už začatú báseň, môže sa to rýmovať, nemusí, časový limit 2 min., prednes napísaného pred tabuľou. Diskusia o básni, ktorá sa žiakom najviac páčila, aký pocit mali žiaci, keď báseň písali
rytmus – bubnovanie básne, zažiť a vycítiť rytmus
uvedomiť si, že každá báseň sa skladá z veršov
voľný a viazaný verš
rým – môže a nemusí v básni byť
cudzie slovo: free v preklade znamená voľný – takto vznikne frivoľný; nasleduje vysvetlenie, čo to znamená
spoločné čítanie: Das Grose Lalula
domáca úloha: preložiť Das geose Lalula do vlastného jazyka

Čas: (celkový čas, či približný čas jednotlivých fáz)
Činnosť učiteľa: (percentuálny podiel) Činnosť žiakov: (percentuálny podiel)

2. hodina – Súkromná ZŠ Wonderschool, Bilíkova 34, Bratislava
Vyučujúci: Mgr. Daniel Hevier, PhD.
Dátum: 6. 6. 2013
Škola: Súkromná ZŠ Wonderschool, Bilíkova 34, Bratislava
Cieľová skupina: žiaci 4. A, pedagógovia 1. stupňa
Predmet: slovenský jazyk a literatúra
Zložka: jazyková (sloh)

Téma: Ilustrácia, práca s ilustráciou

Ciele vyučovacej hodiny: vzdelávacie
  • priblížiť žiakom základné pojmy – ilustrácia (ilustrátor, autorský štýl, autorské práva...)
  • priblížiť žiakom základné pojmy – kniha (obálka, predsádka, titulný list, tiraž)
  • priblížiť žiakom rôzne ilustrátorske spracovanie rovnakej knihy (Alica v krajne zázrakov)
  • ukázať žiakom, že aj spisovateľ si môže sám ilustrovať knihu (D. Hevier)
  • priblížiť žiakom rôzne cesty ilustrovania knihy – ilustrácie k textu, text k ilustráciám
  • nechať žiakov vo dvojiciach tvoriť ilustráciu – vopred pripravené štýly (dokresliť existujúci obrázok, na pokrčenom a potom vystretom papieri nájsť rôzne objekty a ceruzkou ich obtiahnuť, kresliť dvoma rôznymi farebnými ceruzkami čiary, oblúky a pod. na jeden spoločný výkres)

Typ vyučovacej hodiny: zmiešaná (výkladová, motivačná)

Organizačná forma: skupinová, frontálna

Vyučovacie metódy: motivačné rozprávanie, motivačná demonštrácia, motivačné povzbudenie, pochvala a povzbudenie, opis, demonštračná metóda, samostatná práca s ilustráciou

Medzipredmetové vzťahy: výtvarná výchova

Učebné pomôcky: ukážky ilustrácií, ilustrované knihy, obrázky, ktoré mali žiaci dokresliť, papier, farbičky, magnetická tabuľa na pripevnenie a prezentáciu prác

PRIEBEH HODINY:
motivácia: ako čítať knihy - čítanie knihy s ceruzkou a podčiarkovanie (podčiarkovanie „čitátov“)
expozícia: tiráž – čo je to tiráž, oboznámenie s pojmom na konkrétnom príklade v knihe; čo býva v tiráži uvedené: ilustrátor a grafický úpravca (designer); copy right – ochranná známka, čo sú autorské práva
autorský štýl – štýl autora (spisovateľa, maliara...), ktorý vieme rozoznať, každý dobrý autor má svoj autorský štýl
porovnanie dvoch rôznych vydaní Alice v krajine zázrakov (slovenské a české vydanie) s porovnávaním rozdielnych ilustácií
ilustrácie vznikajú k napísanému textu, ale niekedy, veľmi zriedka, vzniká text k ilustráciám – momentálne autor takto tvorí jednu knihu na základe obrázkou Svetozára Mydlu
predstavenie knihy Krajina Agord – kniha, ktorú si spisovateľ ilustroval sám, ilustračná technika – koláž, charakteristika tejto techniky spolu s názornými ukážkami, priblíženie obsahu knihy, spôsob tvorby kapitol – začiatočné písmená každej kapitoly (strany) – inicály – sú zoradené podľa abecedy, kniha má teda 24 kapitol (24 napísaných strán), ktoré sú usporiadané od A po Z
ako vznikli obrázky, kedy a prečo vznikli obrázky – krátky exkurz do histórie pomocou rozprávania a porovnávania so životom detí – s tým, kedy začínajú a ako začínajú deti kresliť – skôr, než vedia písať, už si deti kreslia (potom paralela s ľudstvom); vývoj písma z kresieb – najskôr obrázkové písmo; kresby najskôr neboli určené pred deti, ale pre dospelých – v čase, keď väčšina ľudí nevedela čítať, kresby im mali priblížiť napr. biblické texty
praktická časť: deti si posadajú do lavíc, utvoria dvojice a každá dvojica dostane úlohu: 1. dvojica má na jeden papier dvoma rôznofarebnými farbičkami kresliť rôzne tvary – raz jedna, raz druha – deti sledujú, čo z tejto činnosti vznikne, aký obrázok, 2. dvojica pokrčí papier, vystrie ho a na ňom potom ceruzkou obťahuje rôzne tvar, ktoré im niečo pripomínajú, 3. dvojica má dotvoriť obrázok
otázky detí spisovateľovi

Trvanie videa: 22:07 min.


3. hodina – ZŠ Budatínska 61, Bratislava

Vyučujúci: Mgr. Daniel Hevier, PhD.
Dátum: 10. 6. 2013
Škola: ZŠ Budatínska 61, Bratislava
Cieľová skupina: žiaci 8. A, 8. B, pedagógovia predmetu slovenský jazyk a literatúra
Predmet: slovenský jazyk a literatúra
Zložka: literárna

Téma: Ľudová legenda Mataj

Ciele vyučovacej hodiny: vzdelávacie
  • evokovať zážitok počúvania
  • evokovať vývoj jazyka a spôsob rozprávania v staršom jazyku (preto bolo vybrattá ukážka zo starého vydania Dobšinského rozprávok)
  • ukázať legendu ako živý útvar, ktorý vzniká aj dnes
  • nechať žiakov „okúsiť“ knihy (niekoľko rôznych vydaní Dobšinského kníh, slovník...), aby si žiaci uvedomili, že literatúra nie je niečo abstraktné, že v nej nejde o chiméry, ale o živé knihy, konkrétne osudy, mená atď.

Typ vyučovacej hodiny: kombinovaná hodina (motivačná, výkladová)

Organizačná forma: frontálna
Vyučovacie metódy: motivačné čítanie, motivačné rozprávanie, motivačný rozhovor, vysvetľovanie, demonštračná metóda, aktualizácia obsahu učiva, pochvala

Medzipredmetové vzťahy: dejepis

Učebné pomôcky: knihy s rozprávakami P. Dobšinského – rôzne vydania, kniha Čierna sanitka (novodobé legendy)

PRIEBEH HODINY:
motivácia: uvedenie látky, rozoberanie významu názvu Matajova posteľ, príprava na čítanie a rozprávanie povesti
expozícia: čítanie a prerozprávanie povesti Matajova posteľ z Dobšinského Prostonárodných slovenských povestí (náročky vybrané vydanie so staršou podobou slovenského jazyka), popritom rozbor slov – Mataj, z čoho vzniklo (mátalo ho, staršie slovo, mátoha), cudzích či neznámych slov, kreslenie na tabuľu (pre lepšiu predstavu žiakov) – napr. ako asi vyzeralo obydlie Mataja vytvorené z ľudských lebiek. Časť knihy sa prečíta, pričom sa ťažšie časti pokúsia žiaci prerozprávať v súčasnom jazyku, časť prerozpráva D. Hevier (motivácia pre žiakov na dočítanie doma), pričom sa vysvetľujú okolnosti – aj s názornými ukážkami (napr. ako Mataj kolenačky a laktiačky nosil vodu v ústach a polieval kyjak zasadený do zeme) a dochádza k spätnej väzbe, či žiaci všetkému (slovám, príbehu) rozumejú
otázky žiakom o príbehu – či sa im páčil, prečo...
ako vznikli rozprávky – najskôr ako príbehy pre dospelých (neboli určené pre deti), keď sa ľudia po večeroch stretli a rozprávali si príbehy, napr., čo zažili. A keďže sa príbehy rozprávali, nazvali sa rozprávkami. Rozprávka je teda od slova rozprávať. Keďže sa príbehy rozprávali dookola, tak zakaždým ich ďalší rozprávači povedali inak, ako predchádzajúci rozprávači. Dokonca aj jeden rozprávač, keď rozprával, príbehy menil. Až Pavol Dobšinský tieto rozprávané príbehy zapisoval. Námety a dej príbehov bol spoločný, hoci sa rozprávali v rôznych kútoch Slovenska. Dokonca podobný príbeh ako je príbeh o Matajovi poznajú aj Česi a aj starí Gréci (Prokrustova posteľ – oboznámenie žiakov s týmto príbehom). Starí spisovatelia nazývali rozprávkami aj skutočn udalosti
Matajova posteľ je označovaná ako legenda. Čo je legenda (otázka pre žiakov). Vysvetlenie slova legenda – aj s jej viacerými významami. Ako vznikali legendy – prehnané rozprávanie o nejakej skutočne žijúcej osoby. Rozdiel medzi legendami a rozprávkami – nájdeme ho v latinčine, slovo legó (ja zbieram, neurčitok je legére (zbierať, zhromažďovť, kradnúť, prečítať a predčitovať). Zo slova legére vzniklo slovo legenda
legendy ako živý literárny žáner, ktorý vzniká aj dnes (čierna sanitka...)

Trvanie videa:


4. hodina – Gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským, Dunajská 13, Bratislava

Vyučujúci: Mgr. Daniel Hevier, PhD.
Dátum: 13. 6. 2013
Škola: Gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským, Dunajská 13, Bratislava
Cieľová skupina: III. A, III. B, pedagógovia predmetu slovenská literatúra
Predmet: slovenský jazyk a slovenská literatúra
Zložka: literárna

Téma: Dušan Dušek – Poloha pri srdci: Zázrak pána Včeličku

Ciele vyučovacej hodiny: vzdelávacie
  • predstaviť Dušana Dušeka ako žijúceho autora – ako človeka a staršieho priateľa (suseda, starého otca...)
  • priblížiť študentom počúvanie – zvuk Dušekovej vety, príbeh
  • na základe jednej poviedky určiť všetky znaky tvorby Dušana Dušeka – lebo o neho sa to dá

Typ vyučovacej hodiny: kombinovaná hodina (výkladová, motivačná, h. osvojovania si nových vedomostí)

Organizačná forma: frontálna, individuálna

Vyučovacie metódy: motivačné rozprávanie, motivačná demonštrácia, aktualizácia obsahu učiva, vysvetľovanie, opkovanie – fixácia učiva

Medzipredmetové vzťahy: dejepis

Učebné pomôcky: knihy Dušana Dušeka, svadobný dar od Dušana Dušeka Danielovi Hevierovi

PRIEBEH HODINY:
motivácia: osobné predmety od Dušana Dušeka, fotky Dušana Dušeka – prezentácia autora ako žijúceho človeka, priateľa a aj spisovateľa, scénaristu...
prezentácia vydaných kníh D. Dušeka – študenti si ich potom mohli pozrieť, píše pre dospelých, detí i mládež
expozícia: tvorba pre dospelých: 1. píše krátke útvary – poviedky; len v poslednom čase napísal dlhšie útvary – novely. Jeho poviedky sú však akýmisi zhustenými románmi
                  1. každú poviedku začína mottom alebo aj viacerými (čítanie môt a ich rozoberanie)
čítanie poviedky Zázrak pána Včeličku (Kniha poloha pri srdci) – študenti si majú zapamätať jednu vetu, ktorá ho osloví – potom diskusia o týchto vetách
- prečítanie mtta tejto knihy: Žijeme v časoch, keď sa môže stať všetko (autorom je Jules Verne) – diskusia o tomto motte, autor ním chcel povedať že každá doba je taká, keď sa môže stať všetko
znaky tvorby Dušana Dušeka na základe tejto poviedky – D. Dušek je autorom, u ktorého sa to dá takto určiť: opakovanie (refrén), fantastické prvky (nie ako fantasy), ale ako tie, ktoré vychádzajú z bežného života, rodina – rodinný život, (vy)riešenie problémov, humor – láskavý, humor cez slzy, pointa, zmysel pre detstvo, rafinovanosť, zmysel pre detail
zaradenie Dušana Dušeka do generačného kontextu: nepatí medzi tých autorov, ktorí majú dobrodružný život (ako napr. Jack London, Ľubo Dobrovoda), je skôr sčítaný autor, ktorý vychádza z literatúry, kultúry a umenia, vyrastal na amerických spisovateľoch – Hemingway, Fidzgerald, Faulkner, latinskoamerikých – Borches, Cortázar, ruských – najmä Čechov, Bunin, zo slovenských autorov spisovatelia: Pavol Vilikovský; okrem toho mal generačných súputnikov: Dušan Mitana, Ivan Štrpka, Ivan Laučík – skupina Osamelí bežci; nasledovníci Dušna Dušeka: Veronika Šikulová
fixácia: každý študent povie jednu vetu, prvá, ktorá mu napadne, o tvorbe Dušana Dušeka

Trvanie videa:

5. hodina – SOŠ elektrotechnická, Rybničná 59, Bratislava

Vyučujúci: Mgr. Daniel Hevier, PhD.
Dátum: 13. 6. 2013
Škola: SOŠ elektrotechnická, Rybničná 59, Bratislava
Ciešová skupina: študenti III. MPA, pedagógovia predmetu slovenský jazyk a literatúra
Predmet: slovenský jazyk a literatúra
Zložka: literárna

Téma: Sofokles: Antigona
Ciele vyučovacej hodiny: vzdelávacie

Typ vyučovacej hodiny: kombinovaná hodina (výkladová, motivačná)

Organizačná forma: frontálna, skupinová

Vyučovacie metódy: motivačné rozprávanie, motivačná demonštrácia (geografická mapa – literárna mapa), pochvala, prednáška, dramatizácia, demonštračná metóda

Medzipredmetové vzťahy: dejepis, geografia, výtvarná výchova

Učebné pomôcky:mapa – geografická, „diaľnica v čase" (ručný náčrt), masky podľa vzoru starovekej gréckej drámy
PRIEBEH HODINY:
motivácia: predstavenie geografickej mapa a mapy dejín „diaľnica v čase“ – na priblíženie času, v ktorom Sofokles žil a tvoril
expozícia: obznámenie sa s drámou v starovekom Grécku
rodinné vzťahy v Antigone (v štýle rodokmeňa) – rozpísané na tabuli spolu s vysvetlením a charakteristikou jednotlivých osôb a s prerozprávaním deja
ako dráma vznikla, vyvíjala sa, herci a zbor, rozdané masky, ktoré si študenti dajú na tvár a zborovo budú recitovať (deklamovať) pasáž z Antigony z predpripravenej predlohy, pasáž im bola predtým rytmicky prečítaná – hranie rolí
dialóg z Antigony prednášaný študentmi (bez predchádzajúcej prípravy) – hranie rolí
diagnostika: slovné zhodnotenie, zhrnutie hodiny

Trvanie videa – vyučovacia hodina: 27:49 min., hodnotenie pedagógov: 8:27 min.


Použitá literatúra:

Všeobecná didaktika, študijný text - je spracovaný podľa: Petlák, E.: Všeobecná didaktika. Bratislava : IRIS, 1997. Spracoval: PaedDr. Ján Dravecký

PaedDr. Ján Dravecký, PhD.: Príprava na hodinu – vzor

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára